Chaos na Blízkom východe má dnes jasné epicentrum: Sýriu. Ale keďže diplomati a tvorcovia politík v Spojených štátoch, Európe a Rusku naďalej smerujú svoju energiu tam – vrátane konkrétne na potlačenie hrozby, ktorú predstavuje Islamský štát – zostupná špirála Líbye má vážne dôsledky pre tých istých aktérov. Líbya by sa preto mala udržiavať v strategickom zornom poli.
Existuje riziko, že odklon od Sýrie spôsobí, že Spojené štáty a svet budú zraniteľnejšie voči nebezpečenstvám hroziacim v Líbyi – ktoré sú v mnohých ohľadoch rovnako naliehavé ako tie v Sýrii. Zatiaľ čo sezóna amerických kampaní poukázala na nezhody o tom, či by Amerika mala hrať väčšiu alebo menšiu úlohu vo svete, tieto hrozby naďalej rastú – a v každom prípade ovplyvnia možnosti politiky USA na širšom Blízkom východe.
Líbyjská vláda národnej jednoty (GNA) podporovaná OSN bola donedávna plachým zvieraťom. Oddelené na námornej základni Abu Sitta v Tripolise, jeho príkazy a obmedzenia z veľkej časti dopadli na hluché uši. rozdelenia v rámci líbyjských regiónov a medzi nimi praskli ešte hlbšie. Mnohí pozorovatelia, ktorí mali nízke očakávania, boli prekvapení, že GNA tento rok v júli odvolala niektorých svojich neprítomných ministrov a presťahovala sa do oficiálneho vládneho sídla v Triq al-Sikka v Tripolise v horúčavách. Ani jeden krok nezostal bez protestov na miestnej úrovni, najmä zo strany premiéra samozvanej vlády národnej spásy (NSG), tiež v Tripolise, Khalifa al-Ghwell. Líbya má jednoznačne pred sebou dlhú cestu, aby skutočne vytvorila jednotnú moc a správu vecí verejných v celej krajine.
Sily spojené s GNA, NSG a ďalšími zložkami milícií stále zúrivo a násilne súperia, hľadajúc moc upevňovaním kontroly nad krajinou charakterizovanou endemickým regionalizmom. Islamský štát, ktorý čelil neúspechom na území Sýrie a Iraku, sa medzitým v Líbyi rozširuje, pokiaľ ide o bojovníkov, ako aj pokusy o získanie územia a ekonomických zdrojov. Aj keď bol ISIS vysídlený zo svojej pevnosti v Sirte, je nebol zničený a jej ambícia pretrvať v Líbyi zostáva taká silná ako kedykoľvek predtým. Milície Misuráty dobyli späť niektoré územie, ale to nezmierňuje obavy, že unikajúce sily ISIS sa len premiestnia, preskupia a obnovia útoky po celej krajine. To by okrem iného pravdepodobne predĺžilo a dokonca prehĺbilo vojenskú a strategickú angažovanosť USA.
aktuálna fáza mesiaca dnes
Bojujúce frakcie sa zameriavajú aj na ekonomické zdroje, ktoré sú považované za nevyhnutné pre politickú legitimitu. To bolo až príliš evidentné v júli, keď štátna spoločnosť National Oil Corporation (NOC) oznámila fúziu s konkurenčnou ropnou spoločnosťou so sídlom na východe Líbye, kde tretiu vládu v Benghází vedie premiér Abdullah al-Thinni. Jeho vláda požadovala, aby NOC sídlila v Benghází a aby dostávala až 40 percent čistých príjmov z ropy. Tieto požiadavky zdôraznili rozvíjajúcu sa mocenskú súťaž medzi ňou a GNA a ropné prístavy sa znovu otvorili až potom zásah vyslancom OSN Martinom Koblerom. Existujú však podozrenia, že Strážca ropných zariadení, ktorá chráni ropné prístavy, účinne vyzbrojuje platby (vrátane miezd pre svoje ozbrojené sily), aby udržala prístavy otvorené. Obávame sa, že to len povzbudí ďalšie milície, aby urobili to isté, čím sa táto ekonomika závislá od ropy dostane do ešte zraniteľnejšieho stavu. Líbyjský dinár sa už prepadol na nové minimá, hotovosť je málo a obnovené protesty proti stavu ekonomiky a zahraničnej intervencii prinútili GNA v Tripolise vyhlásiť stav núdze .
Teraz do tohto kontextu pridajte zahraničné intervencie. Nálety USA prostredníctvom operácie Odyssey Lightning – leteckej kampane spustenej začiatkom augusta na podporu líbyjských pozemných síl, väčšinou v pobrežnom meste Sirte a jeho okolí – sú krátkodobým exogénnym šokom. A strašidelné dôsledky intervencie NATO z roku 2011 zostávajú relevantné, ale teraz sa merajú podľa toho, čo sa javí ako rastúca tajná invázia na východe zahŕňajúca Francúzske špeciálne jednotky a ďalšie západné armády v spolupráci s Líbyjskou národnou armádou. (Údajne majú teraz spoločné veliteľské operačné stredisko v Benine.) Francúzsko podporuje aj mocného generála Chalífu Haftara, ktorý naďalej odmieta GNA.
Líbyjská verejnosť takéto zasahovanie prinajmenšom nezaujíma. Vypukli protesty: niektorí napríklad spochybňujú samotný nárok GNA na moc a iní sa špecificky zameriavajú na Francúzsko kvôli jeho väzbám na Haftara. Francúzska skúsenosť – zasahovať do líbyjskej bažiny a dúfať, že podporila správnych hráčov – zdôrazňuje nebezpečenstvo pre Spojené štáty.
Americké údery hovoria o vážnosti líbyjskej situácie a pravdou je, že nedávny vývoj v krajine má dôležité dôsledky pre Západ. Najmä Európa už zápasí s teroristickou hrozbou a pokračujúcim náporom migrantov a utečencov z líbyjských vôd – a zhoršujúca sa humanitárna kríza v Líbyi by mohla destabilizovať jej severoafrických susedov. Bez ohľadu na to, do akej miery sa vodcovia intervencie v Líbyi v roku 2011 utešujú, že konali správne, Spojené štáty a ich spojenci musia zodpovedať za dôsledky tohto rozhodnutia.
V dohľadnej budúcnosti sa Líbya ešte viac zrúti, čím sa oživia strategické debaty v mnohých západných metropolách. V súčasnosti sa veľká časť tejto diskusie zameriava na to, či sa zapojiť alebo odpútať (od Blízkeho východu alebo ešte širšie), ale toto je nesprávna debata. Za Obamovej administratívy bolo cieľom odpútanie sa (a v mnohých prípadoch sa stalo realitou), ale Spojené štáty sa aj tak ocitli v zásahu, čo malo pre svojich občanov významné bezpečnostné dôsledky doma aj v zahraničí. Prehodnotenie intervencie je určite výzvou pred nami.